Nachádzame sa v čase, kedy známy vírus COVID-19 ochromil zdravie, ekonomiku a voľné cestovanie po celom svete. Karanténa sa stala diskutovanou témou číslo jeden. Na jednej strane človek tak trávi viac času doma s rodinou, môže si oddýchnuť a porobiť v domácnosti veci, ku ktorým sa počas hektických pracovných dní nedostal, prečisťuje sa planéta od škodlivých emisií, ťažby ropy, plytvania potravín či oblečenia – celkovo produkujeme menej odpadu. To všetko teraz nepotrebujeme a natíska sa nám otázka: Potrebovali sme to vôbec v takom enormnom množstve? V týchto dňoch sa zamýšľame nad našimi životmi a uvedomujeme si pravé hodnoty bytia – žiť pokojnejšie, stres nám konečne nešliape na päty a sme viac v prepojení s prírodou a rastlinami.
Ako vznikol dnešný koronavírus?
Všetky vírusy, ktoré sa prenášajú zo zvieraťa na človeka, hľadajú svoje začiatky na čínskych trhoch so žijúcimi či mŕtvymi, divokými, domácimi i exotickými zvieratami. Číňania sú neslávne slávni ich ,,labužníckymi chúťkami“, preto niet divu, že to obchodovaním so zvieratami u nich je ako časovaná bomba. Pozor netreba si však myslieť, že na vine je Čína! Kravy, sliepky, či prasiatka žijúce celý svoj život uprostred svojich výkalov, natlačené jedno na druhé, živé medzi umierajúcimi na farmách v Amerike, Európe a aj po celom svete sú úpne identický problém. Vďaka tomu vírusy v posledných desaťročiach vznikajú práve tu, na miestach, ktoré sú priamo spojené so živočíšnou výrobou alebo spotrebou živočíšnych produktov. Viete ale, z akého konkrétneho zvieraťa vznikol COVID-19?
„Vírus pochádza z netopiera,“ hovorí prof. Silke Stertz, virológ na univerzite v Zürichu. Ak sa pozrieme do histórie, môžeme vidieť, že netopiere sú pôvodcovia väčšiny známych a ,,slávnych“ vírusov, ktoré si môžete prečítať nižšie v článku. “Zvieratá majú v sebe veľa koronavírusov a netopiere sú prenášačmi 75% vírusov v histórii ľudstva.” To, či je pôvodca naozaj netopier sa zatiaľ nepotvrdilo. Čo je však isté je to, že to bolo niektoré z mŕtvych zvieratiek na týchto trhoch. Čínski vedci však v januári uviedli, že nový koronavírus bol geneticky identický s koronavírusom zodpovedným za pandémiu SARS 75 až 80 percent. Vírus je teda úzko spojený s inými koronavírusmi pochádzajúcich z netopierov.
Ohniská infekčných chorôb SARS (2002/2003) a MERS (2012) boli tiež vyvolané koronavírusmi, ktoré pôvodne pochádzajú z netopierov. Patogén SARS sa dostal na človeka prostredníctvom exotických zvierat na čínskom trhu. Pri vypuknutí MERS ďalej koronavírus ,,odovzdali“ ľuďom jednohrbé ťavy Arabského polostrova.
Podľa prof. Stertza nebol vírus ani pri súčasnej pandémii prenášaný z netopiera priamo na človeka. „Teória je taká, že existoval medziľahlý hostiteľ zvaný Šupinavec čínsky. Tento živočích musel byť v kontakte s človekom.“
Doteraz nebolo vedecky objasnené, prečo má netopier v sebe toľko vírusov, ale očividne sám osebe neochorie. Teraz je však zrejmé, že vírusy môžu prejsť z netopierov na iné druhy, v najhoršom prípade na ľudí.
Prečo sú vírusy netopierov obzvlášť nebezpečné?
Nedávna štúdia univerzity v Berkley (Kalifornia) zistila, že vírusy sa množia rýchlejšie v tele netopierov, pravdepodobne preto, aby dobyli svoj mimoriadne silný imunitný systém. Zvláštne, koľko tento malý živočích znesie. Keby sa takýto extrémne aktívny vírus preniesol na ľudí s menej odolným imunitným systémom, malo by to u nás ničivejšie účinky.
Preto je o to dôležitejšie znížiť riziko prenosu živých voľne žijúcich zvierat na ľudí, napríklad zatvorením trhov. Čínska vláda už požiadala svojich občanov, aby nelovili a nejedli voľne žijúce zvieratá. To platí najmä pre netopiere.
Zoznam najznámejších vírusov zapríčinených konzumáciou mäsa:
Tým myslíme aj nepriamo. Vo svete vzniklo mnoho hádok, kvôli tomuto konštatovaniu. Či už konkrétne choré zvieratá boli zjedené, alebo iba v blízkom kontakte s ľuďmi – stále by sa to nestalo keby ľudia zvieratá nekonzumovali. Jedná sa tak o priamy následok konzumácie a spracovania mäsa.
BSE – Bovinná spongiformná encefalopatia alebo: Choroba šialených kráv.
Špecifikácia:
Fatálne ochorenie mozgu u hovädzieho dobytka. Vzniklo pri nedostatočnej teplote spracovania mäsa. U ľudí spúšťa tzv. Jakobovu chorobu. Zdrojom infekcie BSE bolo kŕmenie dobytku mäsokostnými múčkami, obsahujúcimi infekčný materiál z oviec nakazených scrapiou. Inkubačná doba bola dlhá, u kráv od 2-8 rokov, u ľudí až do 20 rokov (začiatok epidémie v r. 1981-1982, choroba prepukla v r. 1985-1985).
SLAK – Slintačka a krívačka
Špecifikácia:
Vysoko nákazlivé ochorenie párnokopytníkov prejavujúce sa vysokou horúčkou a pľuzgiermi (prvé zmienky o chorobe sa datujú už v r. 1594). Hlavným zdrojom nákazy boli predovšetkým infikované zvieratá, a to ako klinicky choré, tak aj zvieratá v inkubačnej dobe (už nakazené vírusom SLAK). Vírus sa vylučuje všetkými sekrétmi a výkalmi, prenášať ho môžu ako zvieratá, tak i ľudia na povrchoch svojich tiel. SLAK sa prenáša priamym, mechanickým kontaktom s chorým zvieraťom a nepriamo cez kontaminované sekréty, výkaly, živé aj neživé vektory (nosiče) alebo vzduchom.
H1N1 – Prasacia chrípka
Špecifikácia:
Chrípková pandémia šíriaca sa u ľudí vypukla v Mexiku v roku 2009. V máji toho istého roku sa ochorenie vyskytlo aj na Slovensku s počtom 493 nakazených, pričom sa u nás eviduje 20 úmrtí. Symptómy sú, ako i u dnešného koronavírusu, podobné klasickej chrípke. Vírus je kombináciou génových segmentov vírusov chrípky ošípaných, vtáčej chrípky a ľudskej chrípky. Choroba ošípaných vznikla na základe konzumáce infikovanej bravčoviny.
H5N1 – Vtáčia chrípka
Špecifikácia:
Toto vírusové ochorenie vzniklo hlavne u domácky chovanej hydiny. Voľne žijúce vtáky boli voči ochoreniu imúnne a na človeka prešlo toto ochorenie len zriedka. Tak, ako pri chorobe šialených kráv, i tento vírus sa prenáša sekrétmi a výkalmi. Dokonca i za jeho absolútnym pôvodcom môže byť nedostatočne tepelne spracovanie mäsa.
Ľudské úmrtia nie sú zaznamenané vo vysokých číslach, pretože evidencia v krajinách tretieho sveta bola v rokoch 2003-2006 nedostatočná. Na celom svete bolo oficiálne nakazených 861 ľudí, z toho až 455 prípadov uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako smrteľných.
SARS – Ťažký akútny respiračný syndróm
Špecifikácia:
Je infekčné ochorenie postihujúce dýchacie cesty, prvýkrát pozorované v novembri 2002 v juhočínskej provincii Kuang-tung. SARS je vôbec prvým z čeľade koronavírusov a taktiež zapríčiňuje pľúcne ochorenie. Pôvodcom a prenášačom vírusu bol už krátko začiatkom 21.storočia takisto netopier. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) 12. marca 2003 klasifikovala SARS ako celosvetovú hrozbu.
HIV – Vírus imunitnej nedostatočnosti človeka
Špecifikácia:
HIV je retrovírus, ktorý útočí na bunky imunitného systému a ničí ich, alebo ich znefunkčňuje. V organizme napadá určitú skupinu bielych krviniek (T lymfocyty). Výrazný pokles počtu bielych krviniek, ktoré hrajú dôležitú úlohu v obranyschopnosti ľudského organizmu, vedie k zlyhávaniu imunity a následne sa tak rozvíja ochorenie AIDS. Pôvodcami majú byť opice a konzumácia ich mäsa. Šírenie HIV sa od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia stalo pandémiou, ktorá podľa odhadov Spoločného programu OSN pre HIV / AIDS (UNAIDS) zaznamenala približne 39 miliónov životov.
MERS-CoV – Koronavírus respiračného syndrómu
Špecifikácia:
Opäť tu máme vírus z rodiny koronavírusov, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v roku 2012 a môže u ľudí spôsobovať vážne respiračné infekcie , pneumóniu a zlyhanie obličiek . A opäť netopier, ktorý vírus preniesol na jednohrbú ťavu, no tentokrát v Saudskej Arábii. Ako je u koronavírusoch typické, i tento MERS-CoV sa tiež prenášal kvapôčkovou infekciou.
Ebola
Špecifikácia:
Vírusy Ebola spôsobujú vysokú horúčku. Okrem ľudí sa môžu infikovať i gorily a šimpanzy. Vírusy pochádzajú z tropických dažďových pralesov strednej Afriky a juhovýchodnej Ázie. Vedci ich prvýkrát objavili v roku 1976 v západnej Afrike a od roku 2014 do roku 2016 až 2018 v Konžskej demokratickej republike a Ugande. Vedci sa domnievajú, že vo vzniku vírusu má opäť ,,pazúre“ netopier. Zaujímavosťou je, že vírus pomenovali po rieke Ebola, v ktorej blízkosti sa vyskytla prvá všeobecne známa nákaza. V 55 obciach pozdĺž tejto rieky ochorelo 318 ľudí, z ktorých 280 zomrelo, čo zodpovedá 88% úmrtnosti.
Hepatitída typu E
Špecifikácia:
Hepatitída E je vírusová infekčná choroba u ľudí, spôsobeným vírusom hepatitídy E (HEV). Najmä v prípade povodní v juhovýchodnej Ázii počas monzúnového obdobia sa môže hepatitída E vyvinúť na epidémiu, pretože sa prenáša vodou a je tiež spojená so zvieratami ako rezervoár patogénu. V Európe je nespracované bravčové mäso hlavnou cestou k nebezpečnej infekcii. Tak, ako u HIV, infekcia sa prenáša fekálno-orálnou cestou, čiže sa človek nakazí pohlavným stykom.
Treba dodať, že na všetky spomenuté vírusy už existuje vakcína aj v najviac postihnutých krajinách a miestach obyvateľstvo aj očkujú. Nie všetky tieto epidémie sú pre človeka priamo nebezpečné. Blízky kontakt medzi ľuďmi a zvieratami však zvyšuje riziko, že vírusy budú skákať, mutovať a stanú sa oveľa nebezpečnejšími. Odborníci WHO už roky varujú pred super epidémiou, preto by sme nemali podceňovať dnešnú štátmi nariadenú karanténu.
Ďalšie mínus – odolnosť voči antibiotikám
Priemyselné hospodárske zvieratá a súvisiace vysoké používanie antibiotík tiež vedú k ďalšiemu nebezpečenstvu: baktérie sa môžu stať rezistentnými a antibiotiká sa stanú neúčinnými. To môže viesť v budúcnosti k tomu, že ľudia skutočne zomrú, alebo budú veľmi trpieť na dnes neškodné infekcie. Podľa výpočtov uverejnených v The Lancet Infectious Diseases v roku 2018 približne 670 000 ľudí v EÚ už každoročne narazí na infekcie spôsobené patogénmi rezistentnými na antibiotiká a približne 33 000 ľudí na ne aj zomrie. Tieto čísla sa v budúcnosti dramaticky zvýšia. Podľa odhadov sa 70 až 80 percent antibiotík používa v chove hospodárskych zvierat na celom svete
Neplytvaním nešetríš ,,LEN“ planétu
Ale i seba, tvoje telo, tvoje zmýšľanie. Človek v skutočnosti vôbec nepotrebuje tak veľa, ako sa domnieva či ho do toho tlačí spoločnosť. Práve naopak – čím viac máme, tým viac si to nevážime a nevieme sa tešiť z maličkostí. Ak si každý mesiac ,,nedoprajeme“, ale by sme si zadovážili len nevyhnutné, pochopili by sme, že nás materiálne veci nerobia šťastnými. Šťastie sa skrýva v zdravom, neprekyslenom a rastlinami oživenom organizme. Prejedanie, nadmerná konzumácia mäsa a rafinovaných potravín spôsobuje depresiu a celkovo sme so sebou nespokojní. Len zdravé telo vám zaručí sviežu myseľ a šťastného ducha.
Keď už potrebujete jesť mäso, odborníci odporúčajú jeho spracovanie nad 70 stupňovej teplote po dobu 20 minút. Pokiaľ ale môžete, obmedzte jeho konzumáciu na minimum.
Bez toho, aby ľudstvo významne znížilo svoju spotrebu mäsa a iných živočíšnych produktov, sa výskyt vzplanutí zoonóz pravdepodobne zvýši. Na druhej strane, ak by bola väčšia časť sveta vegánska, vývoj zoonóz a rezistencia na antibiotiká by sa mohli značne obmedziť. Každá jednotlivá osoba tak môže prispieť k zníženiu výskytu ohnísk vírusov prostredníctvom svojich rozhodnutí o spotrebe.
Zdroj titulnej foto: zdroj: https://unsplash.com/@cdc
Zdroje: bild.de, vegan.at, vegpool.de, sueddeutsche.de, wiki
