Úradníci v Rusku tento týždeň zaznamenali prvé prípady notoricky známeho kmeňa vtáčej chrípky H5N8 u ľudí. Sedem pracovníkov hydinovej farmy potvrdilo nákazu vírusom po úzkom kontakte s infikovanými vtákmi.
Napriek tomu, že boli infikovaní, podľa vedúcej ruského dozorného orgánu pre zdravie Anny Popovej sa všetkých sedem pracovníkov „teraz cíti dobre“ a na rýchle zastavenie šírenia vírusu boli prijaté „adekvátne“ opatrenia.
„Objavenie takýchto mutácií, keď vírus ešte nezískal schopnosť prenosu z človeka na človeka, dáva nám všetkým a celému svetu zároveň, čas pripraviť sa na možné mutácie a adekvátne reagovať,“ pokračovala.
Popová ocenila „dôležitý vedecký objav“ ruského laboratória Vektor, ktorému sa podarilo izolovať genetický materiál kmeňa od infikovaných pracovníkov. Uviedla, že vedci teraz môžu začať pracovať na vývoji testovacích systémov.
Prepuknutie vtáčej chrípky vo Veľkej Británii
Napriek tomu, že kmeň H5N8 nebol vo Veľkej Británii prenesený na človeka, krajina za posledný rok zaznamenala niekoľko významných ohnísk chrípky u vtákov. V decembri došlo k prepuknutiu vírusu H5N8 na hydinovej farme v Yorkshire, kde bolo utratených 10 000 moriek, aby sa zabránilo šíreniu. Toto hromadné zabíjanie podnietilo vládu k presadeniu nariadenia, aby poľnohospodári chovali svoje vtáky v interiéroch, alebo aby podnikli príslušné kroky na ich oddelenie od voľne žijúcich vtákov.
Je vtáčia chrípka ďalšou pandémiou?
Vírus vtáčej chrípky sa zatiaľ nevie preniesť z človeka na človeka, vedci však varujú, že by mohol čoskoro mutovať a stane sa z neho ďalšia globálna pandémia. Podľa Dr. Justine Butlerovej poskytuje intenzívna výroba hydiny dokonalú živnú pôdu pre mutujúce vírusy. “Kurčatá sú chované v uzavretých, špinavých, stresujúcich a preplnených priemyselných zariadeniach s malým alebo žiadnym prirodzeným svetlom – to je dôležité, pretože UV svetlo vírusom škodí. Dávame vírusom dokonalú šancu mutovať do smrteľnejších foriem – dokonalá búrka, ktorú si sami vyrábame.
“Ostatné kmene vtáčej chrípky, ako napríklad H5N1, sa už vedia prenášať z človeka na človeka, aj keď zriedka. Ak by sa však vírus H5N1 stal ľahšie prenosným, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) usúdila, že by to mohlo mať za následok smrť až 150 miliónov ľudí.
Zdá sa, že vlády na celom svete skôr pristupujú k jednoduchému utrateniu infikovaných vtákov, ako k ukončeniu továrenského poľnohospodárstva – živnou pôdou pre tieto vírusy. Úprimne dúfame, že vlády začnú brať hrozbu vtáčej chrípky vážne, aby zabránili ďalšej Covid-19 situácii v nasledujúcich rokoch.
Foto: Unsplash
