Pandémia, karanténa a čo príde po nich

V súčasnosti sú po celom svete doma stovky miliónov ľudí.

Buď dobrovoľnou izoláciou alebo nútenou karanténou.

Žijeme v nebývalej situácii.

Každodenné aspekty nášho života, ktoré sme vždy považovali za samozrejmé, sa od nás vzdialili, aj keď iba na špecifický čas.

Aj keď to prejde, žiť v izolácii s našou túžbou po kontakte, komunikácii a spojení, je fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce.

Pre väčšinu z nás však tento čas bude existovať iba ako nepríjemnosť.

Naše súčasné ťažkosti existujú s cieľom chrániť tých, ktorí sú v spoločnosti viac zraniteľní ako my.

A na ochranu zdravotníckych pracovníkov, ktorí prejavujú nekonečnú odvahu tým, že každý deň zachraňujú životy.

V skutočnosti nikdy nebolo ľahšie žiť počas dlhšej karantény.

Máme Netflix, YouTube a sociálne médiá.

Môžeme sledovať filmy, hrať videohry, počúvať hudbu, čítať, písať, nájsť si nový koníček, cvičiť, meditovať.

Žijeme v čase, keď sa môžeme ľahko rozptýliť.

Aj keď sa možno cítime nešťastní, že naše slobody sú zatiaľ obmedzené, mali by sme sa aspoň cítiť vďační za slobody, ktoré sme mali, a opäť budeme mať, a že si ich budeme viac vážiť a nepovažovať za samozrejmé. 

Možno by sme teda mali využiť tento čas na to, aby sme ocenili slobodu, ktorú túžime mať znova po tejto pandémii. Slobodu vidieť rodinu, slobodu vidieť priateľov, slobodu robiť to, čo chceme, slobodu žiť nezávisle, slobodu nežiť v izolácii, slobodu nebyť obmedzovaní, či nútení byť na mieste kde nechceme byť.

Možno by sme si pri tom všetkom mali spomenúť na iné tvory. Napríklad samice ošípaných, ktoré sú v súčasnosti uväznené vo vnútri množiarní a gravidných klietok. Kovových klietok tak malých, že sa nedokážu ani otočiť, ale iba postaviť a sadnúť  – v ktorých sú zavreté na celé týždne a mesiace. Zúfalo kúsajúce do mreží v nádeji, že sa jedného dňa dostanú na slobodu,čo sa však nikdy nestane.

A čo tak ošípané vykrmované iba aby pribrali a boli zabité?  Žijúce v malých betónových ohradách, bez okien, bez čerstvého vzduchu, bez slnečného svetla. Vysoko inteligentné bytosti vedené k šialenstvu, ich zuby vyrezané, chvosty odrezané, za živa, pri vedomí.

Alebo novonarodené teľatá v mliekárenskom priemysle, ktoré boli od matiek odobraté počas prvých 24 hodín po narodení a boli nútené stráviť svoj prvý mesiac života v osamelých väzniciach. Bez možnosti behať a hrať sa, namiesto toho cucajú mreže v nádeji, že nájdu vemeno svojej matky. Kvíliac po svojich matkách, s túžbou po starostlivosti a kontakte. Namiesto toho sú uväznené a osamote.

A čo sliepky na produkciu vajec? Uväznené v klietkach tak malých, že nemôžu ani roztiahnuť svoje krídla. Nútené stáť na drobných drôtených mrežiach, ich zobáky ešte v mladosti odseknuté. A sliepky z voľného výbehu? Jediný rozdiel je, že nie sú v individuálnych klietkach, ale masovo žijúce v jednej obrovskej, žijúce medzi výkalmi a umierajúcimi a chorými spolubývajúcimi. Farmári môžu legálne umiestniť až 9 vtákov na jeden meter štvorcový priestoru.

Možno by sme si mali spomenúť na kurčatá chované na mäso. Uväznené v stodolách bez okien, šľachtené a chované tak aby ich telo dorástlo na porážku už za 6 týždňov. Ich orgány zlyhávajú a končatiny sú zdeformované, ležiac na chrbte, bez možnosti sa hýbať, pomaly umierajúc na výkalmi naplnených podlahách.

A čo zvieratá, ktoré nás majú baviť? Zablokované v malých priestoroch, v nekončiacom pohybe a tréningu, alebo uväznené v bazénoch. Nútené prechádzať cez obruče a vykonávať triky.

Čo všetky tieto zvieratá a ich sloboda, ich túžba po živote? Naše životy sa vrátia k normálu a všetko, čo nám dnes chýba, sa čoskoro stane súčasťou nášho normálneho života. Ale pre tých, ktorých utrpenie nevidíme, tento deň nikdy nepríde. Nikdy nebudú mať slobodu, po ktorej túžia.

Ich uväznenie neexistuje ako prostriedok na ich ochranu, ale ako prostriedok na ich využitie. Kúšu mreže, horúčkovito sa snažia utiecť a volajú o pomoc, všetko je však zbytočné.

Predstavte si, že od chvíle, kedy ste sa narodili, sa už niekto iný rozhodol poprieť všetko, vašu autonómiu, váš život.

Predstavte si, že od chvíle, kedy ste sa narodili, sa už niekto rozhodol, ako dlho budete žiť a ako zomriete.

Práve v časoch krízy ukazujeme, akí sme jednotní a vzájomne prepojení. Zdieľame spoločný strach, ale nezdieľame ho iba s vlastným druhom, ale aj s inými. Strach z bolesti, strach z osamelosti.

Náš život sa vráti do normálu, vrátia sa naše slobody, naše obavy sa zmiernia. Ale pre desiatky miliárd ďalších tvorov na celom svete bude ich utrpenie a strach pretrvávať tak dlho, ako to my dovolíme.

Ak sú sloboda, spojenie, rodina a autonómia vecami, ktoré chceme pre svoj vlastný život, potom aké právo máme tieto slobody odobrať iným tvorom, keď to samé chcú a potrebujú pre svoju vlastnú existenciu.

Rovnako ako my, aj oni sa starajú sa o druhých,  užívajú si života, ukazujú šťastie, smútok, užívajú si socializáciu a rodinu. Užívajú si ich autonómiu a sloboda.

A rovnako ako my, aj oni si to všetko zaslúžia.

Sme empatické bytosti, takže možno teraz, v čase našej osobnej izolácie, by sme mali myslieť na iných a na izoláciu a uväznenie, ktoré ich nútime vydržať kvôli našim vlastným sebeckým rozhodnutiam.

Zdroj:  https://www.youtube.com/watch?v=Ndb_0PcV85c&t
Zdroj: https://www.surgeactivism.org/
Zdroj: https://earthlinged.org/ 

Zdieľajte tento web

Recommended Posts